Krymská válka (1853–1856)
Sem můžete dávat věci k tématu Krymská válka. Jendou z nechvalně proslulých událostí této války byl statečný útok lehké kavalerie, který skončil katastrofou.
Krymská válka (1853–1856)
- Corp. Anderson
- Štábní rotmistr
- Příspěvky: 284
- Registrován: pát 22 úno, 2013 19:56
Re: Krymská válka (1853–1856)
Proč katastrofou? Tak to rozveď ne?
Čaj nespojuje jen kultury, ale lidi a hlavně jejich duše...
http://www.tea-earth.net - Mé stránky o čaji, čajové kultuře apod.
http://www.tea-earth.net - Mé stránky o čaji, čajové kultuře apod.
- Corp. Anderson
- Štábní rotmistr
- Příspěvky: 284
- Registrován: pát 22 úno, 2013 19:56
Re: Krymská válka (1853–1856)
Pak k tomu kdyžtak něoc menšího sepíšu.
Re: Krymská válka (1853–1856)
Krymská vojna bol ozbrojený konflikt medzi Ruským impériom a koalíciou Osmanskej ríše, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Sardínskeho kráľovstva v rokoch 1853 až 1856. Väčšina bojových operácii sa uskutočnila na polostrove Krym, boje menšej intenzity sa udiali aj v oblasti západného Turecka a Baltského mora.
Krymská vojna je spolu s americkou občianskou vojnou niekedy považovaná za prvú modernú vojnu, počas ktorej technické novinky výrazne ovplyvnili chod bojových operácií.
Priciny:
Vojnu vyvolal vpád ruských vojsk na územie dnešného Rumunska, Moldavska a Valašska, v júli 1853, ktoré v tom čase patrilo k Osmanskej ríši. Rusko sa snažilo posilniť svoje mocenské pozície na Balkáne na úkor Turkov. To nevyhovovalo ostatným veľmociam hlavne Spojenému kráľovstvu a Francúzsku.
Po napadnutí svojho územia vypovedala Osmanská ríša v októbri 1853 Rusku vojnu. Británia a Francúzsko vyslali na ochranu Istanbulu svoje vojnové lode. Turci porazili Rusov pri rumunskom meste Oltenita, Rusom sa však podarilo zničiť tureckú flotilu pri Sinope.
Začiatkom roku 1854 vplávali do Čierneho mora vojnové lode Spojeného kráľovstva a Francúzska na ochranu osmanského loďstva. Ruské jednotky zaútočili na osmanské vojsko v Bulharsku.
zdroj: wikipedia a enciklopedia
Krymská vojna je spolu s americkou občianskou vojnou niekedy považovaná za prvú modernú vojnu, počas ktorej technické novinky výrazne ovplyvnili chod bojových operácií.
Priciny:
Vojnu vyvolal vpád ruských vojsk na územie dnešného Rumunska, Moldavska a Valašska, v júli 1853, ktoré v tom čase patrilo k Osmanskej ríši. Rusko sa snažilo posilniť svoje mocenské pozície na Balkáne na úkor Turkov. To nevyhovovalo ostatným veľmociam hlavne Spojenému kráľovstvu a Francúzsku.
Po napadnutí svojho územia vypovedala Osmanská ríša v októbri 1853 Rusku vojnu. Británia a Francúzsko vyslali na ochranu Istanbulu svoje vojnové lode. Turci porazili Rusov pri rumunskom meste Oltenita, Rusom sa však podarilo zničiť tureckú flotilu pri Sinope.
Začiatkom roku 1854 vplávali do Čierneho mora vojnové lode Spojeného kráľovstva a Francúzska na ochranu osmanského loďstva. Ruské jednotky zaútočili na osmanské vojsko v Bulharsku.
zdroj: wikipedia a enciklopedia
Re: Krymská válka (1853–1856)
vysledok:
30. marca 1856 bola v Paríži podpísaná mierová zmluva. Podpísali ju Rusko, Osmanská ríša, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Sardínske kráľovstvo (Piemont), Rakúsko a Prusko. Boli obnovené predvojnové hranice medzi Ruskom a Tureckom a Turci museli súhlasiť s demilitarizáciou Čierneho mora a dolného toku Dunaja. K Moldavsku bola pripojená južná Besarábia a došlo k medzinárodnému uznaniu autonómie Moldavska a Valašska pod formálnou tureckou zvrchovanosťou.
Neschopnosť spojencov poraziť za krátky čas ruskú armádu, ktorá bola technicky zaostalejšia súvisela okrem nepochopenia nového druhu vojny spojeneckým velením, neschopnosťou a niekedy aj nemožnosťou využiť vlastnú technologickú a vojenskú prevahu. Svoju úlohu zohrávala tiež dĺžka zásobovacích línii armád bojujúcich na Kryme. Samozrejme aj húževnatosť ruských vojakov brániacich sa na svojom území a ich dokonalá znalosť terénu spolu so systémom opevnení okolo Sevastopoľa prispeli k tomu, že ruská armáda dokázala tak dlho odolávať. Krymská vojna sa stala prvou vojnou, o ktorej aktuálnom vývoji sa čitatelia dozvedali vďaka telegrafu a fotografii. Utrpenie vojakov na bojisku sa prostredníctvom fotografie a telegrafie dostalo na stránky novín a prinášalo čitateľom aktuálne informácie o dianí na bojisku.
zdroj: enciklopedia kniha a wikipedia web
30. marca 1856 bola v Paríži podpísaná mierová zmluva. Podpísali ju Rusko, Osmanská ríša, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Sardínske kráľovstvo (Piemont), Rakúsko a Prusko. Boli obnovené predvojnové hranice medzi Ruskom a Tureckom a Turci museli súhlasiť s demilitarizáciou Čierneho mora a dolného toku Dunaja. K Moldavsku bola pripojená južná Besarábia a došlo k medzinárodnému uznaniu autonómie Moldavska a Valašska pod formálnou tureckou zvrchovanosťou.
Neschopnosť spojencov poraziť za krátky čas ruskú armádu, ktorá bola technicky zaostalejšia súvisela okrem nepochopenia nového druhu vojny spojeneckým velením, neschopnosťou a niekedy aj nemožnosťou využiť vlastnú technologickú a vojenskú prevahu. Svoju úlohu zohrávala tiež dĺžka zásobovacích línii armád bojujúcich na Kryme. Samozrejme aj húževnatosť ruských vojakov brániacich sa na svojom území a ich dokonalá znalosť terénu spolu so systémom opevnení okolo Sevastopoľa prispeli k tomu, že ruská armáda dokázala tak dlho odolávať. Krymská vojna sa stala prvou vojnou, o ktorej aktuálnom vývoji sa čitatelia dozvedali vďaka telegrafu a fotografii. Utrpenie vojakov na bojisku sa prostredníctvom fotografie a telegrafie dostalo na stránky novín a prinášalo čitateľom aktuálne informácie o dianí na bojisku.
zdroj: enciklopedia kniha a wikipedia web
- Corp. Anderson
- Štábní rotmistr
- Příspěvky: 284
- Registrován: pát 22 úno, 2013 19:56
Re: Krymská válka (1853–1856)
Díky za připomenutí oživením tématu. Musim sepsat tu jízdu.
Re: Krymská válka (1853–1856)
zamalo tak do toho